Kaplnka na hôrke Háj je druhým sakrálnym objektom pravoslávnej cirkevnej obce v Jarabinej. Jej história je úzko spätá s tzv. „Legnavským monastírom“. Zbierka ruských historikov z roku 1843 hovorí, že uhorský kráľ Karol Róbert v roku 1323 venoval Filipovi Drugetovi ako dar kraj okolo plavečského a ľubovnianskeho zámku. Tam je spomínaný aj Legnavský monastír, ktorý bol postavený z dreva a bol zničený Tatármi. Z tohto monastíra utiekli mnísi do Mníšku nad Popradom a odtiaľ do jarabinských hôr. Piati z nich sa usadili na skale nazývanej „Stenovačka“, pri hôrke Háj. V zime slúžili za stravu a nocľah v obci Jarabina. Jedného dňa po návrate z dediny našli jedného svojho spolubrata mŕtveho pod skalou s knihou v ruke. Pochovali ho na lúčke Háj, kde neskôr postavili „keliu – modlitebňu“. Od vtedy bola táto lúčka v povedomí ľudí vnímaná ako posvätná. V minulosti na tomto mieste pásol svoje stádo občan Jarabiny Vasiľ Medveckij – Griniv a pri kaplnke zaspal. Mal sen alebo videnie Matky Božej, ktorá mu povedala aby predal voly a na tomto mieste postavil novú kaplnku. Túto udalosť však zatajil a rozhodol sa predať voly s úmyslom, že si peniaze ponechá pre svoju potrebu, čo sa mu však nepodarilo, pretože voly mu do roka uhynuli. Vtedy sa zdôveril so svojím videním a splnil, o čo bol Matkou Božou žiadaný. Vychoval iný pár volov a po ich predaji postavil na hôrke Háj novú kaplnku. Až do súčasnosti sa v kaplnke odbavujú lokálne odpustové slávnosti na sviatok Zosnutia Presvätej Bohorodičky s posvätením vody v studničke vzdialenej 150 m pod kaplnkou, ktorá je jej súčasťou.
Zdroj: www.pravoverni.sk
