Chrám zasvätený Roždestvu Presvjatoj Bohorodici (Narodeniu Presvätej Bohorodičky 1809)
Predpokladá sa, že do roku 1803 bol v obci Jarabina drevený chrám, ktorý podľa ústneho podania v roku 1803 bol premiestnený do obce Hraničné. Do roku 1774 sa nezachovali žiadne zmienky o chráme v obci. Na historickej mape prvého vojenského mapovania Uhorska z rokov 1782-1784 je v obci vyznačený aj chrám, každopádne však nešlo o dnes stojacu jednoloďovú stavbu s vežou, ktorá nevykazuje žiadne staršie architektonické prvky. Dnešný chrám sa začal stavať so súhlasom Františka I., rakúsko – uhorského kráľa. Svedčí o tom aj zachovaný nápis na zadnej strane ikonostasu, na ikone sv. Jána Krstiteľa..Vďaka nápisu je možné datovať nielen ikonostas, ale aj samotnú výstavbu chrámu a vytvorenie ďalšieho mobiliára napr. kazateľnice, bočného oltára, procesiových ikon a oltára v presbytériu. Výstavba sa začala v roku 1803 a ukončila sa v roku 1809 talianskymi murárskymi majstrami. Prvá renovácia chrámu bola v roku 1869 pod vedením farára Nikolaja Michaliesza. Vtedy v obci privítali prešovského biskupa Jozefa Gaganca, ktorý tento chrám požehnal. Na tejto slávnosti sa zúčastnilo asi 15-20 tisíc ľudí z okolia a Poľska. Druhá renovácia bola v roku 1894 za účinkovania farára Štefana Mocsányiho. Strecha chrámu sa pokryla plechom, pribudovala sa sakristia a podlaha sa vyložila dlaždicami. Bola urobená aj vnútorná maľba chrámu. Namontovali sa vežové hodiny. V roku 1905 za pomoci krajanov z Ameriky a za účinkovania farára Alexandra Cisárika boli zakúpene dva zvony, z ktorých najväčší bol pomenovaný NIKOLAJ . Zvony boli zakúpené od Ferenca Egreja z Budapešti. V tomto čase boli v chráme štyri zvony, z ktorých najmenší bol pomenovaný KOLOKOLČÍK, ktorý dával znamenie žiakom, aby sa pobrali do školy. V roku 1917 musela obec z chrámu odovzdať tri zvony na výrobu kanónov. Po ukončení prvej svetovej vojny za účinkovania farára Vladimíra Hromjaka sa začala zbierka peňazí medzi občanmi krajanmi z Ameriky a v roku 1921 bol zakúpený ďalší zvon. V roku 1929 boli zakúpene lavice do chrámu členmi Potravinového družstva. Keďže oplotenie chrámu bolo poškodené, tak v roku 1964 za pomoci obce a občanov bolo postavené nové. Pri vstupnej bráne bol postavený kamenný kríž za pomoci krajanov žijúcich v Amerike. Okolo chrámu sú vysadené duby, ktorých vek sa odhaduje okolo 200 rokov. V chráme bola aj bohatá knižnica asi s 2000 zväzkami. Knihy boli písané po latinsky, rusky, nemecky, grécky, česky, poľsky a po slovensky. Nachádzal sa tu aj rukopis z nedatovaného obdobia. Tieto historické materiály boli odovzdané z časti do Martina a z časti do Prešova na Pravoslávny biskupský úrad.
V chráme sa nachádzajú kultúrne pamiatky ako je oltár, ikonostas a štyri svietniky zapísané pod č.ÚZPF SR č.1894/1-45.
Autorom ikonostasu je sabinovský maliar Ignác Kraudi (resp. Kraudy, niekedy označovaný ako Krauss) pôsobiaci v tom čase na východnom Slovensku. Terajší ikonostas predstavuje odklon od byzantských tradícii, ktoré sa tu prejavili len v zachovaní tradičného radenia ikonostasu. Trojradová drevená architektúra s cárskymi dverami a nástavcom s medailónami prorokov, vo vrchole s Kalváriou. Ikonostas je dokladom prepojenia klasických foriem so zľudovenými prvkami.
Zaujímavé sú výsledky reštaurátorského výskumu, ukončeného v marci 2007. (Lipták a kol.) Výskum jednoznačne potvrdil možnosť prinavrátiť kedysi vysoké estetické hodnoty. Dôležitým faktom ostáva existencia v podstate dvoch takmer kompletných ikon – jednej pôvodnej na drevenej podložke a druhej – novšej, na plátne.
Oltár sa nachádza za ikonostasom. Je štvorcového tvaru a nad ním je baldachýn.. Z prednej časti oltára je maľba uloženia Ježiša Krista do hrobu. Z bočných strán je maľba anjelov. Doposiaľ nebol uskutočnený reštaurátorský výskum.
Svietniky v počte 4 kusov sa nachádzajú pred ikonostasom. Pochádzaju z konca 18 stor. je to drevorezba, trojdielna esovitá noha, vo výplni esovka, na rieku motívy akantových listov a peniažkov. Hore päť násadiek na sviece. Tiež ešte nebol uskutočnený reštaurátorský výskum.
Prvá farská budova (drevená) stála na mieste terajšej hospodárskej budovy a bola zničená požiarom dňa 18. septembra 1913. Počas požiaru zhorela takmer celá dedina a s ňou aj farská budova i s veľkými stodolami, stajňami, šopami, sypancom, ovocným sadom i s veľkými úľmi v počte 40 kusov. Terajšia farská budova bola postavená počas prvej svetovej vojny a dokončená bola v roku 1926. Viackrát prešla vonkajšími aj vnútornými opravami. Interiérové opravy boli postupne uskutočňované od roku 1996 – 2006. Čiastočná vonkajšia úprava fary bola uskutočnená v roku 2006 – 2007 za pomoci zahraničnej nadácie Kirche in Not.
V roku 28.4.1950 vtedajší mocensko – politický aparát Československa uskutočňuje likvidáciu Gréckokatolíckej cirkvi pod názvom Prešovský sobor –Prešovský sobor1, Prešovský sobor2, Prešovský sobor3. Súčasťou likvidácie je aj prevod majetku na pravoslávnu cirkev, a tak od roku 1950 chrám patril pravoslávnej cirkvi a pôsobili v ňom pravoslávni kňazi. Obnova gréckokatolíckej cirkvi vo farnosti prišla až v roku 1995 na základe zákonného opatrenia č.211/1990 Zb a následných dohôd medzi zástupcami štátnej správy, Gréckokatolíckou cirkvou v Prešove a Pravoslávnym arcibiskupským úradom v Prešove.
Od roku 1995 sa postupne prevádzala rekonštrukcia chrámu, a to: plynofikácia, nová elektroinštalácia, výmena častí pozinkovanej krytiny za medenú, náter krytiny, výstavba chodníka k dverám chrámu, výmena drevenej podlahy na chóre, izolácia zadnej časti chrámu pod chorom a uloženie novej dlažby, výmena dverí a okien. V súčasnosti je vykonávaná rekonštrukcia ikonostasu.
Viac informácií, aktuality a bohoslužby na: www.jarabina.fara.sk
Zoznam použitej literatúry
