Dňa 1. septembra 1948 bola v Jarabine zriadená Materská škola (budova bývalej Nižnej školy, terajší Park Mieru). V roku 1968 bola prevádzka premiestnená do priestorov Vyšnej školy, terajší Klub dôchodcov). MŠ vtedy navštevovalo 33 detí, ktorým sa podávala celodenná strava. Keďže sa v školskom roku 1974/75 zvýšil počet detí na 42, v MŠ pracovali 4 učiteľky. S výstavbou novej budovy Detských jasieľ a Materskej školy sa začalo už v roku 1979 v akcii "Z" (za pomoci miestnych občanov a JRD). Dňa 20.12.1984 bolo slávnostné otvorenie novej budovy Detských jasieľ a Materskej školy. Detské jasle a Materská škola boli zrušené DJ a v prevádzke zostali len 2 triedy MŠ. Z dôvodu zníženia počtu detí v školskom roku 1998/99 zostala v prevádzke už len jedna trieda MŠ, kde pracovala jedna učiteľka s riaditeľkou. V školskom roku 2006/2007 navštevovalo MŠ 24 detí. Učiteľky MŠ vo výchove používajú rusínsky, slovenský a ukrajinský jazyk. Prostredníctvom našich jarabinských (rusínskych) či ukrajinských piesní a tancov posilňujú citový vzťah k rodine, blízkym ľuďom, dedine, rodnej krajine. Utvárajú predstavu detí o regionálnych ľudových tradíciách a zvykoch, zúčastňujú sa akcií obce a podľa potreby usporadúvajú kultúrny program pre občanov obce.
Škola v Jarabine bola založená v roku 1849. Najskôr sa učilo v dvoch budovách. V obecnej kronike sa uvádza: "Jesť odna nad cerkvoj etažnaja a vtoraja niže cerkvi." V roku 1869 postavili tzv. Nižnú školu a tá už mala štyri triedy. Pri výstavbe sa podieľali Obecná rada samotní občania. Druhá školská budova, tzv. Vyšná škola bola vybudovaná v roku 1930 a tretia v roku 1960. Po druhej svetovej vojne bol na školské účely využívaný dom Andreja Saloňa (Basaka), v ktorom boli triedy na vyučovanie. V školskom roku 1960/61 sa už začalo vyučovať v novej modernej osemtriednej škole. Štát na jej výstavbu investoval. 1,5 milióna korún. Do roku 1930 na škole vyučovali len dvaja učitelia, v priebehu ďalších dvoch už boli traja. Škola bola gréckokatolícka s vyučovacím jazykom ruským do roku 1948. V období Rakúsko-Uhorska sa vyučovalo po maďarsky, po vzniku ČSR po rusínsky - slovensky a po oslobodení po rusky. K zásadnej zmene vyučovacieho jazyka došlo v školskom roku 1953/54, kedy sa vyučovacím jazykom stal ukrajinská jazyk a ten sa v škole vyučuje dodnes. Do školy v Jarabine, v tom istom školskom roku do ročníkov šiesteho a deviateho dochádzali i žiaci zo susednej obce Litmanová.
Škola v Jarabine počas svojej dlhej histórie zakladala a viedla rôzne krúžky, spolky, folklórne a spevácke súbory, ktoré úspešne reprezentovali reprezentujú aj v súčasnosti našu obec Jarabina. O tom, že jarabinská škola stála v centre všetkých snažení, zaujímavo písal Alexander Duchnovič pre viedenský Vystnik (19.5.1850): "Učte sa rozumu od chudobných Jarabinčanov žijúcich na neúrodnej zemi medzi horami a skalami. Berte si príklad od tých, ktorí sa musia kvôli nedostatku a chudobe potulovať po svete. Ny živobytie si zarábajú ako kupci, drotári a robotníci. Čestná jarabinská hromada usúdila, že človek bez vzdelania je sťa nemé zviera, a preto tu založili nádhernú školu, ktorú musia deti navštevovať počas zimy. Vďaka tomu bolo takmer nemožné stretnúť nevzdelaného človeka."
Orol Tatranský (Mikuláš Mihalič) opisoval záverečnú skúšku jarabinských žiakov, ktorá sa konala 16.4.1850. V tento deň sa zyšlo v škole 115 žiakov. Doobeda ich skúšali riaditeľ školy a učiteľ, poobede sa konala verejná skúška za prítomnosti rodičov v príjemnej atmosfére. Deň verejného skúšania sa stal v Jarabine veľkým sviatkom. V ďalších rokoch sa po záverečných skúškach usporadúvali slávnostné koncerty. Veľké úspechy jarabinskej školy naviedli A. Duchnoviča na myšlienku spropagovať ich v ďalšom vydaní svojho šlabikára pod názvom: !Knižočka pre začínajúcich" nevšedným spôsobom. Umiestnil v ňom list jarabinského žiaka, v ktorom ospevuje život v škole, výučbu i zábavu.(Rudlovčáková 1987, č. 26)
História novopostavenej budovy sa začala písať v školskom roku 1960/61. Priestrannú školu postavili na okraji dediny. Otvorenia na tie časy modernej stavby sa pred vyše 60 rokmi zúčastnili obyvatelia obce, nechýbal ani sprievod miestnej kapely. Žiaci dostali bezplatne učebné pomôcky a učebnice. Riaditeľom takzvanej novej školy sa stal Ivan Kreta, jeho zástupcom bol menovec Ivan Čabra. V škole bolo 235 žiakov rozdelených do deviatich tried. V školskej kronike sa spomína, že žiaci na miestnom roľníckom družstve odpracovali 2 904 brigádnických hodín.
Ďalší, ktorí viedli školu...
Časom sa v začal v Jarabine meniť aj kolektív učiteľov. Došlo aj k výmene na riaditeľskom poste, keď po svojom predchodcovi prevzal funkciu Ivan Čabra. Ten "riaditeľoval" až do školského roku 1990/91. Postupne boli jeho zástupcami Ivan Hončar, František Drotarovský, prvá žena Anna Ochotnická, Ivan Kreta a neskôr Jozef Kovalčík či Ľubomíra Hovancová.
V školskom roku 1991/92 nastúpil na funkciu riaditeľa Jozef Kovalčík so zástupcom Štefanom Poľanským. Zaujímavosťou je, že počas dvoch zimných období boli riaditelia Ivan Čabra a Jozef Kovalčík zároveň aj kuričmi v kotolni.
Čítajte viac: Školáci v Jarabine chodia do tej istej školy už 50 rokov
